Prechod na hlavnú stránku www.skolkahrmovo.sk
Dnes je:
22.02.2024
Táto stránka sa načítala o
17:44 hod.Úvodná stránka bloguSekcia LesníctvoSekcia ĽudiaSekcia Omyly vedcovSekcia SlovenskoSekcia Svet
Logo škôlky Hrmovo

Lesu zdar!

...zelená krv v žilách prúdi...

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu

Prerezávky.

Načo sa robia prerezávky.

Ich cieľom je previesť porast obdobím húštin, žrďovín až do tenkých kmeňovín tak, aby bolo možné prebierkami formovať budúci rubný porast. Preto treba vedieť, čo požadujeme od rubného porastu. Mal by byť zdravý, odolný proti škodlivým činiteľom a poskytnúť čo najviac hodnotnej drevnej hmoty. Najlepšiu hmotu poskytujú štíhle stromy s rovným,priebežným a  nerozvetveným kmeňom až po rastový vrchol. Tieto vlastnosti vieme v prerezávkach ešte zásadným spôsobom ovplyvniť. Z rovnakého východiskového stavu húštin možno rozličnými spôsobmi prerezávok dosiahnuť veľmi rozdielne výsledky pri prechode do prebierok. Prebierky už zásadnú zmenu v poraste vykonať nemôžu. Práve preto je potrebné prerezávky robiť prezieravo, starostlivo a uvážene, aby sa dosiahol vyvážený a čím vyšší stupeň naplnenia požiadaviek na porast- zdravie, stabilitu aj hodnotovú produkciu.

Aký zásah je prerezávka.

Teória ju charakterizuje jednoznačne: prerezávka je negatívny úrovňový a nadúrovňový zásah. To, že je negatívny znamená, že treba vyhľadávať zlé jedince a z porastu ich odstraňovať. To, že je úrovňový a nadúrovňový určuje výškovú kategóriu stromov v poraste, ktorým treba venovať pozornosť. Túto charakteristiku- úrovňový a nadúrovňový negatívny zásah- treba mať na pamäti vždy a v každom type porastu. Budúci dospelý porast sa má skladať zo samých zdravých a kvalitných jedincov, a tie predsa vzídu z terajších úrovňových stromov. To je dostatočný dôvod na to, aby sme na ne pri prerezávke obrátili svoju pozornosť.

Význam a funkcia podúrovne v poraste.

Ak  nevenujeme pri samotnej prerezávke pozornosť podúrovni, neznamená to, že to nie je významná súčasť lesného porastu. Práve naopak, je to vo vertikálnej skladbe porastu jeho dôležitá a nevyhnutne potrebná súčasť, ktorej odstránenie má pre porast veľké negatívne, niekedy až zničujúce dôsledky.

Prvou významnou funkciou podúrovne je, že je to nekonečná zásobáreň náhradných stromov v prípade úhynu stromov v úrovni. Ak z úrovne vypadne jeden alebo aj niekoľko stromov kvôli chorobe, kalamite alebo ich pre zlú kvalitu vyrežeme pri prerezávke, podúrovňové stromy dostanú zvýšený prísun svetla a rýchlo dobiehajú úroveň porastu, takže chýbajúce stromy počase nahradia.

Podúroveň formuje kmene úrovňových jedincov. Nižšie stromy sa snažia dostať k priamemu svetlu, tlačia sa medzi koruny úrovňových stromov a zatieňujú im spodné konáre, ktoré uschýňajú a tak sa čistia kmene budúcich rubných stromov. Ak sa podúroveň odstráni, hlavne listnaté stromy majú snahu rozvetvovať sa, ba až košatiť a z košatého stromu kvalitnú drevnú hmotu nedostaneme.

Podúroveň zlepšuje mikroklímu v poraste. Jej prítomnosť zvyšuje vlhkosť vzduchu v priestore kmeňov a na povrchu pôdy. Lepšie sa rozkladá hrabanka, rýchlejšie odhnívajú odumreté konáre na čistiacich sa kmeňoch stromov. Listnatý podrast v ihličnatom poraste zmenšuje kyslosť a zlepšuje rozklad ihličia, ktoré by sa inak nerozložené vrstvilo na pôde. V prípade odstránenia podúrovne vlhkosť v priestore kmeňov klesne, vysuší sa pôda, takže korene príjmu menej vody. Aj z tej sa časť stratí kvôli zväčšenému výparu z kôry kmeňov. Koruna úrovňových stromov je teda slabšie vyživovaná a hrúbkový  prírastok klesne.

Korene podúrovňových stromov využívajú vrchnejšiu časť pôdneho profilu, čím zvyšujú tvorbu biomasy, zlepšujú úrodnosť stanovišťa a po uhynutí sa samy podúrovňové stromy stanú hnojivom pre zostávajúci cieľový súbor stromov.Takže hoci sa zdá, že podúrovňové stromy berú živiny úrovňovým, pravdou je opak - ony im živiny pripravujú a dodávajú.

Podúroveň chráni kmene úrovňových jedincov pred mechanickým poškodzovaním. Húština obmedzuje možnosti pohybu zveri (aj ľudí) po poraste, čím priamo zabraňuje škodám lúpaním a obhryzom. Keďže sama dáva zveri možnosti pasenia a obhrýzania, zmenšuje štatistickú pravdepodobnosť poškodenia cieľového súboru stromov, čím chráni budúci rubný porast aj nepriamo.

Čo spôsobí podúrovňová prerezávka.

V listnatom poraste sa odstránením podúrovne dostáva viac svetla do priestoru kmeňov, takže stromy rozrastené sa môžu rozrastať ešte viac, dvojaky, trojaky sa stávajú dominantnými a najnekvalitnejšia časť stromov v poraste prevládne, čo výrazne zníži hospodársku hodnotu porastu. To, čo malo z porastu zmiznúť, sa stalo jeho hlavnou zložkou!

Do kmeňového priestoru porastu bez podúrovne sa dostáva vietor a vysúša pôdu ako aj kmene stromov, čoho dôsledok  možno vidieť na výrezoch z takýchto kmeňov ako zníženie hrúbkového prírastku. Hlavne jarné drevo sa takmer stratí, pretože v dobe maximálneho rastu- v máji, júni sa už väčšinou  pôda vysušila a pohyb živín nahor a asimilantov nadol sa spomalil. Najcitlivejšie reaguje jedľa, ktorej zdrsnie kôra, zredne koruna a často až hynie. Smrek a buk prídu zhruba o polovicu ročných prírastkov a strata je trvalá, pretože prirodzená mikroklíma porastu sa už nikdy nenavráti. Aj borovica stratí časť prírastku. Jedine smrekovec je voči tomu indiferentný.

V smrekovom poraste po odstránení podúrovne a nezasiahnutí úrovne vznikne tmavý, ale dobre priechodný priestor, v ktorom sa zver cíti bezpečne a rada ho vyhľadáva. Za pár rokov po takejto prerezávke je väčšina stromov na stanovišti poškodená zverou . Budúcnosť porastu je pochmúrna: Silno poškodené stromy zakrátko napadne hniloba a padnú vo vetre alebo pod snehom. Slabšie poškodené jedince síce ranu zavalia, ale výtrusy červenej hniloby (Armillaria) prežijú v kmeni až kým sa v ňom nevytvorí jadro a v jadrovom dreve sa skryto rozrastú. Koniec je rovnaký- vývrat alebo zlom.

Jedľa špeciálne potrebuje prítomnosť hustej podúrovne kvôli svojej citlivosti na vzdušnú aj pôdnu vlhkosť.Ak sa podúroveň odstráni, zvýši sa výpar vody z kmeňov jedle a táto voda sa nedostáva do korún, ktoré trpia podvýživou aj stratou odolnosti proti patogénom. Prejaví sa to zdrsnením kôry na kmeni, rednutím koruny a inváziou imela. Aj toto bola jedna z príčin chradnutia jedle v minulých desaťročiach.

Smrekovec sa v porastoch nachádza len v menšom zastúpení, a práve preto je vyhľadávaný pri vytĺkaní parohov raticovej zveri. Jedinou možnou ochranou je preň húština, ktorá zabráni zveri v prístupe ku mladým smrekovcom. Ak sa podúroveň odstráni, zver s veľkou radosťou použije kmienky mladých smrekovcov na vytĺkanie parohov  a v poraste z nich ostanú len neforemné pahýle. Až po odrastení od rizika vytĺkania je vhodné smrekovce uvoľniť, aby mali prístup vzduchu do korún aj ku kmeňom.

Ako robiť nesprávnu prerezávku?

Najhoršie, čo možno v poraste urobiť, je hromadne vytínať všetky tenšie jedince, aby bol porast dobre „prejdený“ a bolo cezeň dobre vidieť. Toto je žiaľ najčastejší spôsob, ktorý možno u nás v porastoch nájsť. Za drahé peniaze sa tým spôsobujú lesu aj jeho majiteľovi nepredstaviteľne obrovské škody! Zhorší sa kvalita aj zdravotný stav kmeňov, a hlavne v bukových porastoch výrazne klesne hrúbkový prírastok!!! Treba povedať, že výrazy „čistka, prečistka“, ktoré teoretici už desaťročia presadzujú namiesto výrazu „prerezávka“ nechtiac evokujú predstavu práve takéhoto čistenia porastov, preto sa týmto označeniam ako kontraproduktívnym vyhýbam.

A ako teda robiť správnu prerezávku?

Je to celkom jednoduché a hlavne menej prácne ako predošlý spôsob. Treba sa presne držať základnej charakteristiky prerezávky: robiť negatívny úrovňový zásah. Zasahovať treba výlučne v úrovni a odstraňovať len stromy, ktoré sú pre budúci porast škodlivé. Namiesto tisícov vyrúbaných jedincov na hektár ich bežne postačujú len stovky!

Prehľad stromov na vyradenie z porastu podľa stupňa škodlivosti pre porast:

1.       Rozrastlíky a neforemné predrastky- hlavne v listnatom poraste. Ak by sa ponechali, zaberali by čoraz väčšiu plochu, pričom by deformovali a časom ničili okolité tvarovo kvalitnejšie stromy. Poväčšine je lepšie ich okrúžkovať a nechať uhynúť postojačky.

2.       Drevinovo nevhodné úrovňové stromy. Najmä hrab a rakyta, niekde tiež breza a osika majú tendenciu zaujímať dominantné postavenie v mladinách, v tom im treba včas zabrániť. V podúrovni sú to užitočné dreviny, ale z úrovne ich treba za každú cenu odstrániť.Týka sa to aj liesky v najmladších porastoch.

3.       Poranené a choré úrovňové stromy. Zdravotný výber je mimoriadne dôležitý hlavne v smrečinách.

4.       Stromy, ktoré ohrozujú stabilitu porastu. Ak je štíhlosť porastu priveľká, hrozia jednotlivé, ale aj plošné polomy, najmä v zime. Treba citlivo podporiť stabilitu porastu odstránením príliš štíhlych stromov a podporením porastovej kostry.

5.       Úrovňové stromy, ktoré nemajú priebežný kmeň. Košaté stromy, štvoráky, trojáky ale aj dvojáky. Tieto treba vyraďovať, ak sa v blízkosti nachádzajú stromy s priebežným kmeňom, ktoré ich nahradia. Košaté jedince je často vhodné okrúžkovať, aby opustili úroveň porastu postupne, čím sa zabráni košateniu zostávajúcich stromov.

6.       Úrovňové stromy s krivým kmeňom alebo inými vadami.

7.       Podúrovňové alebo vrastavé stromy, ktoré škodia úrovňovým stromom. Ide hlavne o ošľahávanie alebo obdieranie kmeňa, prípadne výrazné deformovanie koruny. Takisto stromy, ktoré rastú tak blízko úrovňového stromu, že sa ich kmene časom začnú spájať a tvoriť nepravý dvoják. Ak sú takéto dva stromy navzájom rovnocenné, vždy treba jeden z nich vybrať ako menej kvalitný a odstrániť ho.

8.       V smrekových a smrekovcových skupinách je potrebné vytvárať medzery v korunovom zápoji. Smrekovec potrebuje prístup vzduchu do priestoru kmeňov, vysoká vlhkosť mu škodí. Do smrečín treba vpúšťať slnečné svetlo z viacerých dôvodov. Hlbšie zavetvené smrečiny sú stabilnejšie voči vetru aj snehu a majú väčší prírastok hmoty. Vo svetlejších porastoch sa menej zdržiava zver a teda porast menej poškodí lúpaním a obhryzom. Zároveň to pomáha udržať podúrovňové listnáče, čo zlepšuje mikroklímu, pôdu aj ochranu pred zverou.

Koľko jedincov na hektár je potrebné vybrať?

Vždy a zásadne toľko, koľko si to porast vyžaduje. Akákoľvek schématickosť v tomto je znakom prechodu od odbornosti zásahu k snahe, aby bolo zásah „vidieť“- čiže k neodbornosti. Je jasné, že pri úrovňovom výbere z porastu vypadne neporovnateľne menej  jedincov ako pri podúrovňovom zásahu.

 

 

Zaslúži si pracovník za takúto prerezávku rovnakú odmenu?

Na to výstižne odpovedá známy vtip, v ktorom opravár dlho obzerá pokazený stroj, nakoniec po ňom poklepe a stroj zase funguje. Za opravu pýta 1025 korún- 25 za to poklepanie a 1000 za to, že vedel, kde a ako má poklepať. Ak niekto v poraste narobí kopu roboty, ale viac na škodu ako na osoh, nezaslúži si svoju odmenu tak ako ten, čo uvážene, s rozmyslom urobí v poraste presne to, čo v ňom bolo treba urobiť. Dobrá prerezávka zvýši hodnotu porastu, kým drastická podúrovňová „pucovka“ je v každom ohľade pre porast škodlivá a môže ho v krajnom prípade celkom znehodnotiť. Preto si dobre urobená prerezávka svoju odmenu plne zaslúži aj napriek tomu, že ju navonok menej vidno. Jej skutočná hodnota je v odbornosti, prospechu do budúcnosti lesa.

Špeciálne prípady v prerezávke:

Odstraňovanie liesky: Lieskový ker netreba odstraňovať celý, pretože potom narastie ešte hustejší a rozrastá sa do šírky. Treba odstrániť okrajové časti a ponechať stred, ktorý nedusí cieľové dreviny; takto si lieska tieni sama sebe, je menej agresívna voči okoliu a pritom bráni košateniu cieľových listnatých drevín.

Buk v podúrovni vedľajších drevín- obvykle pod hrabom: Nikdy ho neuvoľňovať naraz, pretože by zastavil výškový rast a rozrastal by sa do strán. Treba odstrániť nežiaduce dreviny priamo nad jedincom buka tak, aby tento dostával svetlo len zhora a sledujúc toto svetlo postupne dohoní aj predbehne okolité dreviny. Nezabúdať na to, že o x rokov sa prerezávka bude robiť znova.

Rovnorodý hrabový nálet: Je márne pokúšať sa ho odstraňovať. Lepšie je počkať, pretože po čase ho začnú vtáky využívať ako skrýšu a spoľahlivo rozsejú mladé bučky, duby a iné listnáče, ktoré sa potom dajú oslobodzovať tak, ako už bolo uvedené- pomocou kužeľa svetla zvrchu.

Zverou poškodený smrekový porast: Starostlivý zdravotný výber- odstrániť stromy napadnuté hnilobou, uvoľniť zápoj korún, pretože v suchšom prostredí sa huby menej šíria. Celkom zdravé stromy uvoľňovať, hoci sú aj podúrovňové. Majú lepšiu perspektívu ako poškodené stromy v úrovni.

Otieracie stromy, ktoré zver pravidelne využíva: Hoci patria do kategórie poškodených stromov, ktoré by sa mali odstrániť, treba ich ponechať v poraste. Tak či tak časom uhynú, a keby sme ich odstránili, zver sa otierať potrebuje, takže by si okamžite „vyrobila“ ďalší otierací strom.

Plamienok: Je to svetlomilná drevina, takže sa vždy vyšplhá až na vrcholy korún najdôležitejších stromov v poraste, v lete im uberá svetlo a v zime ich váhou snehu deformuje, a to rok čo rok opakovane. Preto je veľmi dôležité ho z porastu starostlivo odstrániť. Lianu treba trhnutím nahor zodvihnúť zo zeme, aby sa našlo miesto, kde korení a odrezať čím bližšie ku koreňu všetky výhonky, pretože ak zostane čo len jeden, koreň zregeneruje a zanedlho dosiahne koruny stromov nanovo. V poraste, ktorý je silno sputnaný plamienkom je jeho likvidácia taká dôležitá, že iný zásah už ani robiť netreba. Po uhynutí plamienka sa totiž tak zmenia svetelné podmienky v poraste, že by ďalšie otváranie zápoja bolo už na škodu.   

Krúžkovanie predrastkov: Dôvody na krúžkovanie vybratých stromov sú dva: buď by svojím pádom poškodili okolitý porast, alebo by bol prísun svetla po ich okamžitom odstránení taký veľký, že by okolité stromy začali košatieť, prípadne by ich poškodilo slnečné žiarenie. Najvýhodnejším aj najúčinnejším je okrúžkovanie dvoma jednoduchými zárezmi po celom obvode kmeňa asi 4-5 cm nad sebou do hĺbky v beli  2-4 cm podľa hrúbky kmeňa. Treba dbať na uzavretie oboch zárezov- aj horného, aj dolného. Kôru medzi zárezmi netreba odstraňovať, už v nasledujúcom roku odumrie a začnú sa na nej objavovať huby, čo úhyn stromu urýchli.

Jednotenie dvojakov:  Poznám a aj sám som zastával názor, že sa dvojaky jednotiť nemajú, ale život ma donútil tento názor zmeniť. Okrem smreka a bresta vedia všetky dreviny bez následkov zavaliť ranu po dobre odrezanom vedľajšom kmeni. Rez ale nesmie byť vodorovný, aby na ňom neostávala voda, a nesmie ostať žiadny kýpeť. Rezať treba strmo a končiť rez tesne pod miestom spájania kmienkov. Hoci to vyzerá, že sú tam už kmene zrastené, medzi nimi je ešte živá kôra, a rana sa už najbližšie vegetačné obdobie začne zavaľovať.

Zle vychovávaný porast, ktorý by už mal prechádzať do prebierok: Nemožno začať robiť prebierky, kým neboli dosiahnuté hlavné ciele prerezávky. Preto najprv treba odstrániť z porastu skutočne škodlivé stromy, ktoré by v budúcnosti znehodnocovali výsledky prebierok, hlavne rozrastky a choré stromy.

Hrabové trsy: hrab zásadne nevychovávame, je to len pomocná drevina, s ktorou sa do rubnej doby nepočíta. Jeho úlohou je vypĺňať priestor medzi kmeňmi hlavných drevín a nezavadzať im. Ak zavadzia alebo škodí, odstráni sa, inak si ho nevšímame.

Zvláštny prípad, keď sa zdá, že v danej skupine netreba robiť žiadny zásah: treba mať dostatok dôvery vo svoju vlastnú odbornosť a naozaj v tej skupine neurobiť nič, samozrejme len keď si to viem obhájiť sám pred sebou aj pred iným, kto to bude posudzovať.

Nakoniec rada, ako pristúpiť k prerezaniu konkrétnej skupiny stromov v poraste:  Najprv treba zdvihnúť hlavu a zhodnotiť úrovňové stromy skupiny. Nájsť medzi nimi ten, ktorý je pre porast škodlivý a v zozname škodlivosti (v predošlom texte) sa nachádza najvyššie a zlikvidovať ho- buď zrúbaním alebo okrúžkovaním. Ak je to potrebné, vyberú sa aj ďalšie škodlivé jedince. Pritom si treba vopred uvážiť, čo zásah spraví so skupinou hneď nasledujúci rok, teda či ho nepoškodí sneh v zime, alebo slnko v lete. Ešte navyše treba intenzitu zásahu prispôsobiť dobe, kedy sa zrejme príde s ďalším zásahom, teda aby za tých 5- 10 rokov bol porast zase pripravený na prerezávku a nechcieť celú výchovu zvládnuť na jeden raz.  Žiada si to teda znalého a zanieteného človeka, ale výsledok- zdravý a dobrý les- za to stojí.
Pavol Fábry

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu


Hľadáte poľnohos podársku techniku?

Páči sa vám ručne tvarovaná keramika?

Otvorený:
148x

Návštevníkov
107