Prechod na hlavnú stránku www.skolkahrmovo.sk
Dnes je:
23.07.2024
Táto stránka sa načítala o
15:37 hod.Úvodná stránka bloguSekcia LesníctvoSekcia ĽudiaSekcia Omyly vedcovSekcia SlovenskoSekcia Svet
Logo škôlky Hrmovo

Lesu zdar!

...zelená krv v žilách prúdi...

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu



Prebierky.

Do štádia prebierok sa porast dostáva, keď prerezávky dosiahli svoj účel a ďalej ich netreba alebo nemožno vykonávať. Doba tohto prechodu nie je daná vekom, ale stavom porastu. Ideálnym stavom je tenká kmeňovina, ktorej úroveň je tvorená zdravými, kvalitnými a stabilnými stromami cieľových drevín bez rozrastlíkov a nekvalitných predrastkov a so zachovanou podúrovňou, ktorá sa začína prirodzeným úhynom postupne prerieďovať. Keďže ideálny stav a reálny život sa pričasto spolu nestretávajú, sú prebierky hľadaním kompromisu medzi tým čo chceme a čo môžeme dosiahnuť.

Aká je úloha prebierok.

V mladej kmeňovine sa na hektári plochy porastu nachádza niekoľkotisíc úrovňových stromov, ale cieľový rubný porast bude tvorený len niekoľkými stovkami hlavných stromov na hektári. Základnou úlohou prebierok je presúvať hmotový prírastok na postupne sa zmenšujúci počet najkvalitnejších jedincov v poraste. Zároveň musia udržiavať porast v stabilnom a zdravom stave a získať z porastu prebierkovú hmotu pokiaľ možno dobrej kvality.

Aký zásah je prebierka.

V porovnaní s prerezávkami je to tiež zásah úrovňový, ale pozitívny. Zasahujeme teda tiež do úrovne porastu, ale nevyhľadávame tam nekvalitné jedince. Pozitívny výber znamená, že vyberáme kvalitné, nádejné stromy a zlepšujeme ich rastové podmienky.

Ako prejsť od prerezávok k prebierkam.

V starších prerezávkových porastoch sa miestami nájdu skupiny, v ktorých už boli ciele prerezávky splnené, v takých skupinách možno prejsť k prebierkovému spôsobu a urobiť pozitívny výber. A zase v mladších prebierkach sa nájdu skupiny, žiaľ niekedy celé porasty, v ktorých cieľ prerezávky splnený nebol, a na ploche sa nachádzajú nekvalitné škodlivé úrovňové jedince. Neslúži ku cti lesníckej praxi, že je to celkom bežný stav v našich porastoch.Vtedy treba zásadne uprednostniť negatívny výber a škodlivé jedince pri prvých prebierkach odstrániť.

Aké chyby sa najčastejšie v prebierkach robia:

Prebierka má oproti prerezávke jednu výhodu. Kým prerezávku priamo vykonáva pílič obvykle bez lesníckeho vzdelania, prebierku vopred vyznačuje odborný personál. Preto by malo byť skôr výnimkou to, čo je v skutočnosti v našich porastoch veľmi častý stav, že sa totiž robia prebierky podúrovňovým, čiže nesprávnym spôsobom. Je bežné vidieť v porastoch, ktoré boli už predtým vychovávané podúrovňovými prerezávkami , že sa pokračuje podúrovňovými zásahmi aj v prebierkach. Tým sa zase za drahé peniaze robia neurčité úpravy, ktoré nijako neprospievajú stavu cieľových stromov, miesto toho skôr ešte zhoršujú mikroklímu v kmeňovom priestore. Idea takto vyznačenej prebierky sa dá najvýstižnejšie označiť slovom Alibizmus.

Prečo nechávať podúroveň v porastoch:

V prvom rade si treba povedať: načo sa trápiť s tenkými podúrovňovými zákrpkami, ktoré aj tak po čase uhynú a zhnijú, keď z úrovne sa vyťaží oveľa kvalitnejšia hmota za menej peňazí, a ešte sa porast skvalitní, čo nemožno povedať o vyťažení podúrovne. Podstatnejšie sú ale dôvody biologické- lepšie čistenie kmeňov hlavných stromov, vyššia vlhkosť vzduchu aj pôdy v poraste, postupné uvoľňovanie živín, naakumulovaných v biomase podúrovne. Vieme, že po zrúbaní porastu sa požaduje ponechanie časti hmoty na ploche- určite je na to najvhodnejšia hmota podúrovne. Nakoniec technický dôvod- ochrana kmeňov hlavného porastu pri zbližovaní vyťaženej hmoty. Žiada sa poznamenať, že účelom prebierky nie je pohodlné zbližovanie, ale zlepšovanie stavu porastu.

Ako pristúpiť k prebraniu konkrétnej skupiny:

Začať treba rovnako ako v prerezávke: zdvihnúť hlavu a prezrieť si úrovňové stromy v skupine. Z nich vybrať ten, ktorý má najlepšie predpoklady dosiahnuť rubnú dobu v najvyššej kvalite, teda nádejný strom. Mal by byť zdravý, v dobrom úrovňovom postavení s priamym priebežným plnodrevným kmeňom a dobre rozvinutou korunou. Alebo by sa aspoň mal k tomuto ideálu blížiť. Stromy si treba spoľahlivo poprezerať a  výberom si byť celkom istý. Po definitívnom vybratí nádejného cieľového stromu vyhľadám strom, ktorý tomuto cieľovému najväčšmi v korunovom priestore prekáža a vyznačím ho na ťažbu. Pritom ignorujem fakt, že aj vyznačený strom môže byť celkom kvalitný úrovňový strom- práve preto si musím byť s výberom cieľového stromu úplne istý. Takto sa účelne zmenšuje počet úrovňových stromov v prospech tých najlepších, ktoré zabezpečia prírastok najkvalitnejšej drevnej hmoty. Podúrovňový strom vyznačím len v prípade, že ohrozuje cieľový strom ošľahávaním koruny, obdieraním kmeňa alebo rastie tak blízko, že by sa s cieľovým stromom zrástol.

Ak teda v prerezávke dávam preč škodlivú zložku porastu a ostatné stromy nechávam medzi sebou prirodzene súťažiť o najlepšie postavenie, v prebierke už vyhľadávam stromy, ktoré v tej súťaži obstáli najlepšie a pomáham im toto postavenie zlepšovať. Takto spájam výhody prirodzených pochodov s cieľavedomým postupom za účelom získania „viac muziky za menej peňazí“.
Pavol Fábry

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu


Hľadáte poľnohos podársku techniku?

Páči sa vám ručne tvarovaná keramika?

Otvorený:
65x

Návštevníkov
64