Tento zásah sa robí v období obnovy porastu, pred započatím prerezávkových zásahov. Cieľom je pomáhať mladým jedincom cieľových drevín v konkurencii s prípravnými drevinami, ktoré sa obvykle na obnovovanej ploche prudko rozrastajú.
Ktoré sú nežiaduce dreviny?Chybou je, keď sa za nežiaduce dreviny pokladá všetko, čo na ploche nepochádza z umelej obnovy. V miernejšom prípade sa likvidujú všetky jedince drevín, ktoré boli vyhlásené za nežiaduce. Takéto zásahy sú príliš rozsiahle, nekonkrétne a popri svojej užitočnosti a potrebnosti majú aj neželané negatívne účinky. Lepšie je aj v tomto prípade sa venovať nežiaducim jedincom, nie drevinám ako celku. Asi jedinou drevinou, ktorá je naozaj nežiaduca, je plamienok. Ostatné dreviny treba deliť nie na žiaduce a nežiaduce, ale na cieľové a pomocné. Pomocné dreviny sprevádzajú tie cieľové na ploche aj v prírodnom lese a sú už od prírody krátkoveké, takže po čase svoje miesto chtiac- nechtiac prepustia dlhovekým- v našom ponímaní cieľovým. My našim zásahom len tento proces cieľavedomo urýchlime a usmerníme.
Aké sú nevýhody úplného odstránenia pomocných drevín?Pomocné dreviny majú v porastoch svoju nezastupiteľnú úlohu a ich odstránením sa im vlastne zabráni túto úlohu plniť. Umožní sa voľný pohyb zveri po ploche, čo znamená veľký ohryz rastových vrcholov cieľových drevín. Vysúša sa povrch pôdy, čo zvyšuje úhyn sadeníc z umelej obnovy a znižuje ročné prírastky. Listnaté dreviny sa dostávajú k bočnému svetlu , spomaľujú výškový rast a rozrastajú sa do šírky. Bežným problémom je aj to, že pracovník pri hromadnom vytínaní prestáva rozlišovať dreviny a v kopách liesok a hrabov bežne nájdeme vyrúbané mladé bučky, javory, bresty atď. Takto sa užitočnosť zásahu rozplýva v škodách, ktoré vznikli ako vedľajší účinok dobre mysleného konania.
Ako vykonať výtin správnym spôsobom?Treba si formulovať výtin nie ako vykynoženie istých stanovených druhov drevín, obvykle liesky, rakyty a brezy. Správnym postupom je uvoľňovať cieľové dreviny od tlaku pomocných drevín. Nevyhnutné je naučiť pracovníka rozoznávať spoľahlivo cieľové dreviny od pomocných. Nestačí poznať liesku a rakytu a všetky ich zlikvidovať. Správny prístup je poznať okrem ihličnatých drevín aj buk, duby, javory, jaseň, bresty a vedieť ich odlíšiť od hraba, osiky, vŕb, javora poľného, jarabín atď. Pracovník, ktorý má v rukách budúcnosť takého dôležitého „kapitálu“ ako je lesný porast musí tieto základné vedomosti zvládnuť a treba mu zdôrazniť dôležitosť tejto činnosti pre budúcnosť lesa a ekonomického výsledku z neho. Je vylúčené spoľahnúť sa na to, že keď robí v hore, vie, čo má robiť a poslať ho do porastu so všeobecným konštatovaním, že má urobiť výtin nežiaducich drevín.
Ako konkrétne postupovať v poraste?Podľa spomenutej zásady treba na ploche vyhľadávať cieľové dreviny a vytínať tie pomocné dreviny, ktoré im bránia v raste, dusia ich alebo deformujú. Mieru tohoto uvoľňovania treba stanoviť tak, aby cieľové dreviny mali priamy prístup k slnečnému svetlu, ale zároveň neboli v osamotenom postavení, ktoré vedie u ihličnatých k ohryzu zverou a u listnatých k neforemnému rastu. Pri ihličnatých treba uvoľniť celú korunku, listnatým stačí prístup svetla zhora, aby boli nútené rásť priamo za svetlom. Odstraňujú sa len jedince, ktoré skutočne tieto podmienky napĺňajú, ostatné si nevšímame. Ani lieskové kry sa obvykle nemusia odstraňovať celé, len tá strana, ktorá je nad cieľovým jedincom. Zvyšok kra potom tieni sám sebe a nevyháňa z koreňa novú húštinu, ale svoju úlohu pomocnej dreviny ďalej plní. Najlepším obdobím na tieto práce je jeseň po opade listia, keď sa zlepší prehľad v hustých mladinách, s bezlistými stromkami sa ľahšie manipuluje a bukové stromky červeno „svietia“ uprostred hrabov a liesok. Dôležitým doplnkom tejto práce je posťahovanie vyrúbaných jedincov na zem a vystretie uvoľnených stromkov cieľových drevín. Toto sa obvykle v náhlení za výtinom všetkého čo v okolí je prehliada a cieľové jedince ostávajú zavalené a zdeformované pod vrstvou „nežiaducich“ drevín.
Takže aj keď v názve tohoto zásahu sa spomína výtin nežiaducich drevín, v skutočnosti svoju pozornosť zameriavame na žiaduce dreviny a uvoľňujeme im priestor pre rast. Ostatné stromy nás nezaujímajú. Ak je na ploche zárast úplne bez cieľových drevín, máme dve možnosti. Buď plochu úplne vyrúbeme a následne obnovíme umelo, alebo ponecháme nezasiahnutú do doby, keď vtáci a vietor nasejú na plochu cieľové dreviny a potom ich postupne uvoľníme.