Lesu zdar!

Prečo prerezávka a nie prečistka.

Teoretici už desaťročia presadzujú do praxe namiesto výrazu prerezávka novší výraz prečistka. Praktickí lesníci to desaťročia ignorovali, a ani dosiaľ príliš nepočuť z úst lesníkov spomínať prečistku. Teraz sa tento výraz dostal aj do znenia zákona a do LHP- vlastne PSL. Aký je rozdiel medzi týmito slovami a čo znamenajú?

O význame slova by malo rozhodovať slovo samotné- jeho jazyková podstata. Slovo čistiť znamená odstraňovať nečistoty, zlé prímesi, špinu. Z neho je odvodené slovo čistka- úplné vyčistenie, odstránenie nechcenej zložky určitého súboru entít; najhorším príkladom je etnická čistka, keď na nejakom území úplne vykynožia nechcené etnikum. V lesníctve slovo čistka označuje úplné odstránenie všetkých necieľových drevín na ploche, napríklad pred umelou obnovou. Takýto zásah je skôr na škodu a vôbec by sa nemal v porastoch vykonávať. Slovo prečistka má rovnaký slovný základ, pričom predpona pre- mení jeho význam v zmysle nie úplného, ale len čiastočného vykonania úkonu- odstránenia neželanej zložky súboru entít. Takže prečistka je vo svojej jazykovej podstate synonymom výkonu, ktorý sa bežne volá výtinom nežiaducich drevín. Slová prerezávka a prebierka v sebe nenesú tento príznak zásahu do neželanej zložky, čiže označujú zásah do jedincov cieľových drevín, a predpony pre- u oboch znamenajú taktiež čiastočnosť úkonu- nie úplné vyrúbanie, len prerúbanie cieľových drevín. Prisúdenie výrazu prerezávka mladšej fáze a prebierka staršej fáze výchovných zásahov bolo už len vecou náhody, rovnako to mohlo byť aj naopak. Tak sa to ustálilo a dlhú dobu aj bez problémov používalo, kým sa niekto, kto mal na to moc, ale nie jazykovú znalosť nerozhodol postaviť si pomník tým, že on určí, ako sa veci budú označovať. Nič nové pod slnkom...

Ten, kto prerezávku prvý nazval prečistkou, si zjavne zobral za vzor nemčinu- ako naše poľovníctvo, tak aj naše lesníctvo je vlastne dieťaťom nemeckého poľovníctva aj lesníctva. Takže preložil nemecký výraz die Läuterung, ktorý je odvodený od slovesa läutern a to od prídavného mena lauter- čistý. Takže čistý- čistiť- prečistka. Tento preklad je ale veľmi povrchný a v podstate nesprávny. Nemčina má pre slovo čistiť viacero výrazov a každý z nich má mierne odlišné, nuansové použitie. Säubern (od sauber- v zmysle hygienicky čistý, umytý); reinigen (od rein- v zmysle rýdzi, bez prímesí; läutern (od lauter v zmysle rýdzi, číry). K tomu ešte pristupuje sloveso putzen, ktoré znamená čistiť, odstraňovať špinu, leštiť. Na rozdiel od tohto slovo läutern má užší význam číriť, napríklad pálenku, víno, nerastnú surovinu. Užším významom slova Läuterung je teda čírenie, očista. Preložiť výraz Läuterung slovom prečistka je teda nesprávne, nepresné, významy týchto dvoch slov sa nezhodujú, len čiastočne prekrývajú. Oveľa presnejším nemeckým ekvivalentom slova prečistka by bolo slovo Putzschnitt- čistiaci rez. Nečudo, že sa u nás pre tento úkon v lese používalo stáročia slovo pucovka. Takže synonymom spisovného slova prečistka je ľudový názov pucovka.

A tu je koreň problému, kvôli ktorému sa tejto téme venujem: Spôsob, akým sa v súčasnosti prečistky(v oficiálnom znení) robia, presne zodpovedá obsahu starého slova pucovka- porast sa pucuje od všetkej podúrovne bez ohľadu na dreviny, stav a kvalitu úrovne v poraste. Lenže toto je ďaleko od cieľa a poslania výchovných zásahov do porastu, keď sa práve treba venovať formovaniu úrovne s dôrazom na cieľové dreviny- budúci rubný porast. A pre takýto zásah je podstatne vhodnejší, presnejší a správnejší výraz prerezávka, ktorý neevokuje predstavu pucovky. S tým, že zákon uvádza výraz prečistka neurobíme momentálne nič, ale niet dôvodu odmietať, zakazovať a nepoužívať starší, lepší a správnejší výraz. Preto vo svojich textoch používam takú terminológiu, akú používam.