Mýliť sa je ľudské...

Rozpínanie vesmíru.

Bol Big Bang? Málokto pochybuje, že vesmír vznikol pred 13,5 miliardami rokov pri veľkom výbuchu, vďaka ktorému sa dodnes vesmír rozpína, dokonca stále rýchlejšie. Veď to vedci zistili. Ako? Celkom jednoducho: červeným posunom svetla zo vzdialených objektov. Podkladom pre toto zistenie je skutočnosť, že svetlo prichádzajúce od pohybujúcich sa telies sa mení . Nemení sa jeho rýchlosť, tá je konštantná, mení sa vlnová dĺžka svetla. Je to podobné ako so zvukom: keď počúvate sirénu sanitky, jej tón sa pri prejdení sanitky okolo vás zmení na hlbší. Podobný je rozdiel medzi svetlom z blížiaceho a vzďaľujúceho sa telesa; ak sa teleso blíži, má menšiu vlnovú dĺžku a ak sa vzďaľuje, jeho vlnová dĺžka sa zväčšuje. A našim očiam sa vlnová dĺžka svetla javí ako farba. Najväčšiu viditeľnú vlnovú dĺžku má červené svetlo, takže farba svetla od vzďaľujúceho sa telesa sa posúva smerom k červenej farbe, a to úmerne s rýchlosťou vzďaľovania. Tento jav predpovedal rakúsky fyzik Christian Doppler, preto je známy pod označením Dopplerov posun, inak červený posun.

Ako sa zlepšovala rozpoznávacia schopnosť pozemských ďalekohľadov, prišlo sa na to, že čím vzdialenejšie objekty vo vesmíre pozorujeme, tým väčší je ich červený posun. To umožnilo dve veci: merať vzdialenosť objektov od nás a predpokladať, že ak sa od nás všetky objekty vzďaľujú, znamená to, že vesmír sa rozpína. A ak sa rozpína, tak predtým musel byť menší, a predtým ešte menší, až na samom začiatku bol nekonečne malý- nazvali to singularitou. A tak vznikla teória Veľkého Tresku.

Zdá sa, že to nemá chybu, ale má. Pomýlili sa tu dva matematické výrazy- implikácia (znak =>) a ekvivalencia (znak <=>). Ako zo znakov vyplýva, implikácia je jednosmerné vyplynutie (ak A, tak B), kým ekvivalencia je obojsmerná- (ak A tak B, a ak B, tak A). Medzi týmito pojmami je zásadný rozdiel. Čo leží, nebeží. To je pravdivá implikácia, ale nie je to ekvivalencia, pretože čo nebeží, nemusí nutne ležať. Môže stáť, sedieť, visieť, letieť, plávať, ba aj nebyť. Ekvivalencia musí byť nutne obojsmerná: Ak Jano je vlastný brat Fera, tak Fero je vlastný brat Jana. Vzťah medzi Janom a Ferom je ekvivalentný. Takže tu sa stala zámena. Zistilo sa, že ak sa teleso vzďaľuje, jeho svetlo sa nám javí s väčšou vlnovou dĺžkou. Z toho vedcom vyplynul PRAVDEPODOBNE nesprávny predpoklad, že ak má svetlo z telesa zväčšenú vlnovú dĺžku, tak sa teleso od nás vzďaluje. To by bola pravda len v tom prípade, ak neexistuje iná príčina zväčšenia vlnovej dĺžky svetla.

Tu je jedna MOŽNÁ príčina červeného posunu svetla, ktorú nespôsobuje vzďaľovanie telesa: Svetlo je elektromagnetické vlnenie. Vo vákuu sa pohybuje rýchlosťou c. V prostredí ktoré nie je vákuom- teda v blízkosti vesmírnych hmotných objektov, napríklad galaxií- sa jeho rýchlosť znižuje a svetlo nadobúda sčasti vlastnosti častice (takisto pohybujúca sa častica má niektoré vlastnosti vlnenia). Na svetlo začne pôsobiť gravitácia a svetelný lúč sa ohýba- tak vznikajú gravitačné šošovky, vďaka ktorým vidno objekty skryté za inými objektami. Na ohyb dráhy svetla je potrebné odovzdať každej vlno-častici určitú energiu a toľko isto jej vlnočastica odovzdá objektu, s ktorým interaguje. Tak príde svetlo o časť svojej energie, to aj spomaľuje rýchlosť svetla. Po opustení gravitačného vplyvu telesa sa svetlo opäť pohybuje rýchlosťou c, ale už s menšou energiou. A menšia energia znamená nižšiu frekvenciu, čiže väčšiu vlnovú dĺžku svetla. Každý prechod svetla gravitačným poľom znamená preň stratu energie, čiže vlastne červený posun. Čím z väčšej vzdialenosti svetlo prichádza, tým viac energie cestou stratilo, má teda väčší Dopplerov posun. Bez nutnosti, aby sa jeho materské teleso od nás vzďaľovalo. To môže spôsobovať ZDANIE rozpínania vesmíru, aj ZDANIE zrýchľovania tohoto rozpínania.

Čo by z toho vyplývalo, je jasné a nepríjemné. Implikácia má jednu zvláštnosť: ak z nepravdivého predpokladu vyplynie nepravdivý výsledok, implikácia je správna. Predpokladajme napríklad, že 13²=196. Lenže √196=14, takže 13=14. Ak na začiatku stojí nesprávny predpoklad, všetky ďalšie správne výpočty a logické operácie, ktoré z tohto predpokladu vychádzajú, dávajú nesprávne výsledky. Takže ak Dopplerov posun spôsobuje AJ niečo iné ako pohyb telesa, všetky vedecké výsledky, ktoré by toto nezohľadnili, sú chybné. Podľa toho, akú časť zisteného posunu tvorí čosi iné, môže byť zrýchľovanie rozpínania pomalšie ako sa zdá, možno rozpínanie nezrýchľuje vôbec a možno sa vesmír vôbec nerozpína. Potom by teória Veľkého Tresku bola omylom a tým aj všetko, čo z nej vyplýva.

Možno by sa dala táto úvaha overiť. Vesmírna sonda Voyager 1 už opustila Slnečnú sústavu. Stále vysiela údaje o lete naspäť na zem. Ak by sa po čase zistilo, že jej frekvencia vysielania sa znížila, bol by to dôkaz, že sa vlnová dĺžka jej signálov zväčšila aj keď sa nezväčšila jej rýchlosť. Aká vzdialenosť od Zeme je potrebná, aby ten rozdiel bol merateľný, nevedno. Možno raz...