Domovina moja...

Živijó, živijó!

Ešte donedávna sa pri sviatočných príležitostiach, hlavne narodeninách spievala oslavná pieseň: Živijó, živijó, mnoga ljeta, mnoga ljeta živijó. Bola to pekná pieseň, naozaj mala oslavný charakter, melódiou pripomínala slávnostné fanfáry. Lenže text... Mnoga ljeta, to je predsa po rusky, takže je to asi prevzaté za komunistov zo Sovietskeho zväzu... Preto sa teraz nosí Happy birthday to you...alebo dokonca nepodarený preklad českého nepodareného prekladu Veľa zdravia šťastia...

Omyl! Ani komunisti, ani ruština. Po rusky by bol text "Živ jego mnogije ljeta", alebo "mnogo ljet". Text tejto pesničky v skutočnosti pochádza z najstaršieho variantu nášho jazyka- zo staroslovienčiny. Teda jazyka našich predkov! A je zachovaný prekvapivo verne, oproti pôvodnému textu je iba jedna zmena- vo výslovnosti nie je pôvodne -ó, ale tvrdý jer. Staroslovienčina používala jery asi do trinásteho storočia, potom sa stratili z južných aj západných slovanských jazykov, ostali vo východných jazykoch a poľštine, u nás v goralských a rusnáckych nárečiach a čo je zaujímavé, uprostred Slovenska v horehronskej dedine Pohorelá. Ak by ste chceli vedieť, ako sa vyslovujú, tak si povedzte pokojne anglické slová: first, girl, bird, birthday. Presne tak sa vyslovujú slovanské jery. Pravdaže, v angličtine je to IN, u nás je to OUT. Na ich označenie použijem znak "ϑ"

Ako znela pieseň pôvodne? V staroslovienčine sa tvoril rozkazovací spôsob pridaním koncovky -i: robi! chodi! piši! Takže imperatív od žiť sa povedal živi! A zámeno on sa skloňovalo: on, jego, jemu, jϑ, takže "živ ho!" znelo po starosloviensky "živi jϑ!". Podobný je zachovaný starosloviensky výraz: "Gospodine, pomiluj nϑ" čiže"Pane, omilosti nás", po novom zmiluj sa nad nami.

"Mnoga ljeta", to je čistý starosloviensky tvar(mnohé roky) s menným skloňovaním neurčitej číslovky mnogo. Menné skloňovanie sa zo slovenčiny stratilo tiež v trinástom storočí, zostali po ňom len niektoré zaužívané tvary: si dlžen, hoden, hodno, neradno atď.

Tak znova opakujem: žiadna ruská pieseň, ale staroslovienska, ktorú spievali aj veľkému Svätoplukovi a ktorá sa nám dodnes zachovala prakticky v nezmenenej podobe. Možno je to najstaršia svetská pieseň na svete, tak by bolo hriechom takú vzácnu pamiatku zahodiť len z nevedomosti a predpojatosti. Len sa ju pekne naučte od starších a spievajte ju tomu, kto si zaslúži od Neho, aby ho živil ešte mnoga ljeta.