Prechod na hlavnú stránku www.skolkahrmovo.sk
Dnes je:
20.06.2024
Táto stránka sa načítala o
11:11 hod.Úvodná stránka bloguSekcia LesníctvoSekcia ĽudiaSekcia Omyly vedcovSekcia SlovenskoSekcia Svet
Logo škôlky Hrmovo

Svet je pes...

...a my sme jeho blchy.

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu

Ako vznikla Zem.

Hoci všeobecne je uznané, že vznikla nahromadením planetezimál, má tento predpoklad niekoľko zásadných chýb. Teleso, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, má vždy viazanú rotáciu, čo znamená, že je vždy obrátené ku centrálnemu telesu jednou stranou a os rotácie je kolmá na rovinu obiehania okolo centrálneho telesa. Takto sa prejavuje náš Mesiac, ktorý skutočne vznikol postupným nahromadením planetezimál. Zem má ale vlastnú rotáciu a os rotácie sklonenú voči obežnej dráhe.Takže jej vznik sa odohral akosi inak.

Proces vzniku Zeme bol neoddeliteľnou súčasťou vzniku Slnečnej sústavy. Tak ako ostatné planéty, aj Zem sa začala formovať gravitačným kolapsom druhého rádu počas gravitačného zmršťovania celej protoslnečnej globule. 90% počtu všetkých atómov vo vesmíre tvorí vodík, a tomu zodpovedalo aj počiatočné zloženie Proto-Zeme. Vznikla ako plynný obor podobný Uránu alebo Neptúnu, možno ešte väčší. Smer otáčania tohto útvaru bol rovnaký ako smer rotácie materskej, teda protoslnečnej formácie. Tak je to u všetkých dostredných útvarov, napríklad hurikánov. Keby sa pohybovala len okolo Slnka, bola by rovina otáčania zhodná s rovinou obiehania okolo Slnka. Lenže rovina otáčania bola daná kombináciou všetkých okamžitých zložiek pohybu Proto-Zeme vo vesmíre: rotáciou okolo budúceho Slnka, pohybom Proto-Slnečnej sústavy okolo stredu Galaxie, pohybom Galaxie v rámci miestnej skupiny galaxií atakďalej, všetky zložky ani nemôžeme poznať, ale ich účinok sa samozrejme prejavil. To ešte nebolo všetko- tým, že sa pri obehu okolo Proto-Slnka menila jedna zo zložiek ovplyvňujúcich rovinu rotácie Proto-Zeme, menil sa aj výsledný účinok na vznikajúci útvar, ktorý mal vzápätí snahu zmeniť rovinu otáčania- to sa ale nedá kvôli zotrvačnosti, a výsledkom bolo tak ako u detského vĺčika rozkolísanie osi otáčania- vznikla precesia zemskej osi.

Proto-Zem bola teda na svete. Veľká rotujúca guľa obalená vodíkovou atmosférou, pod ňou vrstva tekutého vodíka a pod tým tekuté horúce jadro zložené z ťažších zložiek- od vody cez silikátové zložky až po najťažšie kovové jadro. Už vtedy došlo ku gravitačnej diferenciácii, vďaka ktorej je povrch Zeme tvorený litosférou zloženou prevažne z kremičitých a hlinitých hornín. Roztavené kovové rotujúce jadro sa stalo samobudeným dynamom a vďaka nemu máme zemskú magnetosféru. Na takejto planéte by ale život vzniknúť nemohol.

Proto-Slnko malo nachystanú dramatickú zmenu. Keď sa v ňom nazbieralo dostatok hmoty na dosiahnutie fúzie vodíkových jadier, spustilo sa horenie vodíka na hélium a z Proto-Slnka sa stalo Slnko- rozžiarilo sa a začal z neho prúdiť slnečný vietor. Mladé Slnko produkovalo intenzívnejší slnečný vietor ako je to v súčasnosti a preto bol aj jeho účinok na Proto-Zem intenzívny. Vodíková atmosféra bola odviata do vzdialenejších častí Slnečnej sústavy, vzápätí sa na jej miesto odparoval tekutý vodík z väčšej hĺbky a ten bol znova odviaty- nižšia hmotnosť planéty znamenala nižšiu gravitáciu a vodík sa strácal ešte rýchlejšie. Vďaka tomuto uzavretému kruhu postupne prišla Proto-Zem prakticky o celú vodíkovú vrstvu a s ňou aj o vodu, ktorá bola súčasťou procesu tvorby planéty. Zostalo len obnažené jadro, ktorého povrch zachladol a stvrdol na pevnú litosféru, obaľujúcu celý povrch planéty. Z Proto-Zeme už bola mladá Zem.

Ďalšou dramatickou zmenou bol náraz menšej planéty do Zeme, ktorá vyrazila množstvo hmoty vrchnej litosféry do okolia mladej Zeme takou rýchlosťou, že sa už na Zem nikdy nevrátila, ostala krúžiť v okolí Zeme, kombináciou odstredivej sily a gravitácie sa nahromadila do rovníkovej roviny a tam sa postupným nabaľovaním sformovala do jedinej veľkej gule- Mesiaca. Preto sa Mesiac pohybuje po dráhe blízkej rovine otáčania Zeme a je k nej obrátený stále tou istou stranou.

Ešte jedna fáza bola potrebná, aby Zem vyzerala tak, ako vyzerá. Gravitačný kolaps ktorého dôsledkom bol vznik Slnečnej sústavy vytvoril priestor s priemerom možno 6000krát väčším, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka a ktorý ostal takmer prázdny. V okolí bola prachoplynová výplň priestoru nezmenená. Tlak vodíka a iných plynov v tej oblasti bol síce malý, ale nie nulový. Tento plyn sa začal presúvať do uprázdnenej gule, v ktorej strede sa tvorila Slnečná sústava. A so sebou strhol mnoho pevných objektov, ktoré sa tam nachodili a aj teraz nachodia- komét zložených poväčšine z vodného ľadu. Tieto kométy sa pohli dovnútra slnečnej sústavy a tam ich stihol rôzny osud- veľa ich pohltilo Slnko, časť z nich dopadla na planéty vrátane Zeme a časť doteraz obletuje Slnečnú sústavu ako dlhoperiodické kométy. Takto sa na Zem dostala znova voda. Keby nebola veľká časť litosféry zo Zeme vyhodená na obežnú dráhu kde vytvorila Mesiac, bola by zemeguľa pokrytá rovnomernou vrstvou vody a pravdepodobne by bolo veľmi málo pevného povrchu, tvorili by ho len sopky. Takto sa voda zhromaždila na miestach kde bola litosféra prakticky odstránená a dala vzniknúť oceánom. A Zem vyzerala skoro tak, akú ju dnes poznáme. Až na život, ten sa vyvinul neskôr. Ale to je už iný príbeh.

Reagovať na článok                         Zobraziť diskusiu


Hľadáte poľnohos podársku techniku?

Páči sa vám ručne tvarovaná keramika?

Otvorený:
39x

Návštevníkov
37